Gaudiancia

Vo svete sa zmenila náhle politika. Rôznorodosť a nezhoda politických názorov viedla k tomu, že si ľudia zvolili jediného vodcu ktorý si dokázal ľudí omotať okolo prstu vďaka sľubom ktoré sa všetkým ľuďom páčili. Po čase sa samozvaný Imperátor rozhodol ovládnuť kompletne celý svet. Začala sa 3. svetová vojna. Ľudia umierali, krajiny sa pustošili, vojakov bolo čoraz menej. Nakoniec nebol pomaly na svete žiaden dospelý muž. Medzi sebou museli bojovať 15-16 ročný chlapci. Plazili sa po lese a zabíjali sa navzájom. Vojna trvala tak dlho že nevedeli rozlíšiť čo a kto je dobrý alebo zlý. Kým vonku zúrila vojna, Imperátor sedel vo svojej tajnej luxusnej izbičke. Jedol ovocie a nemal o nič núdzu kým vonku riadil hladomor a ľudia podľahli kanibalizmu. Tí čo nebojovali boli strašne vyhladovaný a ledva stáli na nohách. Vodca tejto nezmyselnej vojny sa na tom celom nešťastí smial a zo zlatého podnosu si zobral ďalší strapec hrozna. Imperátor sa zapájal aktívne do vojny len pokiaľ išlo o lode. Stála som na moste a videla som ako ich všetky odpaľuje. Smial sa keď videl ako lode po jednom klesajú ku dnu. Za chvíľku sa celý Dunaj zaplnil potopenými loďami. Po nejakom čase bolo viac vrakov než vody v riekach a tak ľudstvo prišlo aj o pitnú vodu. Boje trvali a Zem sa začala radikálne otepľovať. Vojna spôsobila že ozónová vrstva bola kompletne zničená a ešte k tomu sa Slnko zväčšilo a postupne začalo spaľovať povrch Zeme. Ľudia boli takmer vyhynutý. V tej dobe svetom preletel oznam že Imperátor je mŕtvy. Nevedela som presne či ho už niekto zastrelil alebo umrel na dehydratáciu ako väčšina populácie, ale bol mŕtvy to bolo to hlavné. Ľudia ktorý proti sebe bojovali a už nevedeli ani prečo sa zabíjali, si začali pomáhať. Kopali studne a hľadali pitnú vodu, stavali vesmírne lode a snažili sa dostať na inú planétu kde by sa im podarilo prežiť. Prednosť mali silnejší jedinci. Slabých nechávali umrieť pohodených na ulici. Nebol to moc príjemný pohľad na púštnu krajinu plnú nehybných tiel. Neostávalo veľa času. Podmienky na prežitie tu boli už takmer nulové a ja som sa snažila zachrániť seba, mamu a môjho najmladšieho brata. Utekali sme s ďalšími ľuďmi, snažili sme sa prežiť, nájsť si nejakú vesmírnu loď ktorá by nás prepravila inde kde by sa dalo žiť. Mnoho z tých málo ľudí čo prežilo skončilo udupaných. Zostala som stáť v strede ničoho úplne sama. Všetky lode odleteli. Dúfam že mama a brat sa stihli zachrániť.